Storočná investičná chyba. Prepad dlhopisov otriasol ilúziou bezpečného konzervatívneho aktíva

Dlhopisy s extrémne dlhou splatnosťou nie sú žiadna novinka. Takzvané „konzoly“ (consol), teda nekonečné dlhopisy bez dátumu splatnosti s pravidelnou výplatou úrokov vydávalo Britské impérium už v 18. storočí. No 20. storočie bolo storočím divokej inflácie, v ktorej si takéto finančné nástroje ťažko hľadajú miesto. Až v 90. rokoch minulého storočia sa opäť začali výraznejšie objavovať extrémne dlhé dlhopisy, najskôr najmä v korporátnej podobe. Vydala ich napríklad Coca-Cola či Disney. Boli však skôr finančnou kuriozitou.

Až éra kvantitatívneho uvoľňovania a ultranízkych úrokov po roku 2008 rozprúdila apetít aj po takýchto nástrojoch. V roku 2017 napríklad 100-ročné dlhopisy v hodnote 250 miliónov libier vydala Oxfordská univerzita. No až vydanie takýchto cenných papierov štátmi a vo väčších objemoch ich posunuli do prvej finančnej ligy. Úspešne to skúsili nielen preverení dlžníci, ako Belgicko, Izrael či Južná Kórea, ale aj tí pofidérnejší – napríklad Argentína.

Medzi prvými bolo aj susedné Rakúsko. V septembri 2017 začalo predávať prvú sériu 100-ročných dlhopisov s ročným výnosom 2,1 percenta v celkovej hodnote 6 miliárd eur. Druhá séria z roku 2020 dokonca ponúkala výnos už len 0,85 percenta, napriek tomu sa ich predalo za 4,5 miliardy eur.

V časoch, keď každý štátny dlhopis s dobrým ratingom mal nulový alebo dokonca záporný výnos, išla táto ponuka medzi investormi ako teplé rožky. Až tak, že za dlhopis z roku 2017 ste na konci roku 2020 museli na sekundárnom trhu zaplatiť 2,4-násobok. Kupovali ho napríklad dôchodkové fondy, významným kupcom bol konkrétne japonský štátny dôchodkový fond.

No v roku 2021 sa situácia začala obracať. S prudkým rastom inflácie začala cena dlhopisov vo svete prudko klesať. Rakúsky dlhopis, ktorý ste v roku 2017 kúpili za 100 eur, stál v decembri 2020 už 235 eur, no v marci 2023 klesol na 70 eur. Ak ste boli ten nešťastník, ktorý ho kupoval v roku 2020 a potreboval ho predať v roku 2023, utrpeli ste "krásnu" 70-percentnú stratu. Na rakúskych štátnych dlhopisoch.

Extrémne dlhé štátne dlhopisy tvoria výraznú menšinu dlhopisových portfólií a väčšina krvi tiekla na iných dlhopisoch. No prepad ich hodnoty ilustruje dve zaujímavosti. Otriasol ilúziou dlhopisov ako bezpečného konzervatívneho aktíva. Väčšina štandardných dlhodobých investičných stratégií (vrátane napríklad slovenského 2. dôchodkového piliera) pritom počíta s tým, že ku koncu investovania sa začnú „nebezpečné“ akcie postupne preklápať na „bezpečné“ dlhopisy.

Po druhé, ukázal na dramaticky chybné predpoklady mnohých (nielen) inštitucionálnych investorov. Tí ešte aj v roku 2020 nemali problém uveriť, že ich čakajú desiatky rokov nízkej inflácie, a naskočili na vlak, ktorý sa už vykoľajoval. Naopak, usmiati môžu byť verejní financmajstri, ktorí si ponaťahovali splatnosť štátnych dlhov z dnešného pohľadu úplne za facku.